Samo Trnka
Sťahujem sa
Sťahujem sa inam, k sebe ;)
Pred časom ma vyzval kamarát a spolubloger Jano „Pilsner“ Lörinc, aby som napísal svoje štyri veci. Svoj záväzok plním a štyri veci poslušne píšem.
Nedeľná chvíľka poézie pre tých, ktorí sa ani v tento pozdný a oddychový čas nevedia odlepiť od počítača.
Internet je plný anglických výrazov. Mnohí z nás tieto cudzie prvky do svojho jazyka preberajú nekriticky, iní zistia, že mnohokrát nemajú na výber. V tomto bezohľadnom prostredí, ktoré vôbec nemá pochopenie pre našu ľúbeznú materinčinu, náš človek chtiac-nechtiac musí zľaviť zo svojho čistého jazykového štandardu a z času na čas použiť mrzký anglikanizmus. V ďalších riadkoch preto ponúkam rozumnú alternatívu, ako proti slovenčine nehrešiť.
Veľmi pozitívne ma zasiahla výzva 1000 slov o hodnotách a kultúre. Hoci sa so znením výzvy nestotožňujem úplne, som rád, že vznikla a nechápem odmietavé reakcie, ktoré eliminujú význam tejto výzvy na základe osobností pod ňou podpísaných. Myslím si, že medzi signatármi je veľmi podstatná časť intelektuálnej a politickej elity, z ktorých niekoľkých možno odmietnuť, no nemožno ignorovať všetkých a výzvu len tak zmiesť zo stola ako vypočítavú, pomýlenú, alebo patetickú.
Potrebujeme: spoločné bývanie; hry sa spravidla dostavia samy od seba. Zakladá sa na subjektívnom pozorovaní – priebeh a výsledky hier sa môžu líšiť. Upozorňujem povahy citlivé na sexistickú diskrimináciu a poslucháčov seminárov z oblasti rodových štúdií, aby tento spot radšej obišli.
V Bratislave, na sútoku Jarošovej, Račianskej a Pionierskej ulice sa nachádza Výskumný ústav zváračský. Do trávniku medzi tzv. „Zvarákom“ a Račianskou magistrálou je okrem záhadných kovových skulptúr suprematistickej vlny socialistického realizmu zasadená aj malá tabuľka, ktorá akoby z oka vypadla tabuľkám s názvami ulíc. Píše sa na nej, že: „Križovatka Jozefa Čabelku“. Ak vás tak ako mňa zaujalo, prečo má pán Čabelka križovatku a kto to vlastne je, čítajte ďalej.
Vždy, keď si prečítam článok alebo rozhovor s nejakým diplomovaným znalcom slovenského jazyka, pochytí ma strašný pajed. Vždy, keď z úst dotyčného zaznie niečo o čistote jazyka, spisovnosti, či všeobecne nízkej znalosti pravopisu, zjaví sa mi môj jazyk ako labyrint rigoróznych predpisov, v ktorých sa môže naozaj vyznať iba člen elitnej spoločnosti slonovinovej veže Jazykovedného ústavu. Vzhľadom na to, že Ústav je priamym tvorcom záväznej jazykovej normy, myslím si, že slovenčine skôr škodí, ako pomáha.
Opozit, alebo antonym, s pry slov, ktorch vznam je presne opačn: dobr zl, biely čierny, pravda lož. Často sa opozitum tvor aj negciou slova: mal nemal, smel nesmel, mať nemať. A potom s slov, ktor sa iba tvria, že s opozitom k nejakmu inmu slovu. Ak sa im poksime vrtiť pvodn znenie, dopad to prinajmenom zaujmavo.
Určite to poznte: noc je dlh, viečka ťažk a papierov na stole kopcom. Vo Vaej hlave sa ani jedna mdra defincia, ani jeden ľahučk letopočet, ani jedna brilantn klasifikcia neudrž dlhie ako desať mint. Na ďal deň skka. Situcia je vžna, priam zfal. Čo robiť?
Typick prpad postmodernej pozie, kde veľk prbehy sa už nerieia a žiadna tma nie je prli mal, aby nemohla byť spracovan.