Viete, kto je Jozef Čabelka?

Autor: Samo Trnka | 5.5.2005 o 8:00 | Karma článku: 13,03 | Prečítané:  6083x

V Bratislave, na sútoku Jarošovej, Račianskej a Pionierskej ulice sa nachádza Výskumný ústav zváračský. Do trávniku medzi tzv. „Zvarákom“ a Račianskou magistrálou je okrem záhadných kovových skulptúr suprematistickej vlny socialistického realizmu zasadená aj malá tabuľka, ktorá akoby z oka vypadla tabuľkám s názvami ulíc. Píše sa na nej, že: „Križovatka Jozefa Čabelku“. Ak vás tak ako mňa zaujalo, prečo má pán Čabelka križovatku a kto to vlastne je, čítajte ďalej.

Jozef Čabelka (1910 – 1987) bol pôvodom záhorák (Holíč, okres Skalica), zamestnaním vedec a pedagóg, odbornou orientáciou mikrometalurg a zvárač. Aký to bol macher, dokladá už len plný zápis jeho mena aj s titulmi: prof. Ing. ESSA. Dr.tech. Dr.h.c. Jozef Čabelka, DrSc. Titul inžiniera získal v r. 1934 na Českej vysokej škole technickej v Brne, zváračskú špecializáciu (to je to ESSA) na Inštitúte zvárania v Paríži. Jeho doktorská dizertačná práca sa zaoberala teóriou zvariteľnosti, kde demonštroval tzv. Čabelkovu skúšku zvariteľnosti. Prácu obhájil v r. 1947. Svoju profesúru získal na Slovenskej vysokej škole technickej, keď mal iba 36 rokov, a to v odbore mechanická technológia. V r. 1953 sa stal akademikom Slovenskej akadémie vied a v r. 1956 obhájil hodnosť doktora vied. Čestný doktorát mu udelili v Magdeburskej Technische Hochschule für Schweissmaschinenbau v r. 1960.

O Čabelkovi ako pedagógovi sa dá povedať nielen to, že bol v študentských indexoch vedený nepochybne najtesnejším písmom, ale i to, že v r. 1949 založil prvé postgraduálne štúdium zvárania v Československej republike. V rokoch 1942 – 1980 pôsobil na Slovenskej vysokej škole technickej, konkrétne na Strojníckej fakulte a na Odbore (neskôr Fakulte) strojného a elektrotechnického inžinierstva. Bol vedúci Katedry fyzikálnej metalurgie, zvárania a zlievania; ale jeden čas i dekanom, neskôr prodekanom OSEI, ako aj prodekanom SjF.

Ďalšou obrovskou zásluhou akademika Čabelku bolo založenie Výskumného ústavu zváračského v roku 1949. Keby len založenie; Čabelka dokonca financoval jeho prvú stavbu. Prostriedky získal objavom tzv. „krehkého lomu“ – ľudskou rečou povedané, zistil, prečo sa námorné lode lámali v blízkosti zvaru a inicioval súčasnú technológiu žíhania oslabeného okolia.

K ďalším Čabelkovým počinom len v krátkosti: Je pôvodcom vedy o zvariteľnosti. Napísal 57 pôvodných vedeckých štúdií, vyše 100 odborných článkov, z toho mnohé publikované aj v zahraničí, a 14 monografií. Bol držiteľom 28 patentov. Bol aj nominovaný na Nobelovu cenu za fyziku.

V dobe, keď sa osobnosti vedy cenili nepomerne viac, natočil v r. 1958 D. Kodaj o Jozefovi Čabelkovi krátkometrážny dokumentárny film Akademik Čabelka. Dnes sa po Čabelkovi volá križovatka pri Výskumnom ústave zváračskom a o tom, kto to je, vedia iba ak ľudia „od fachu“. Škoda. Vedci asi nie sú dosť fotogenickí a zábavní, a pokroky vo výskume sa na verejnosti ťažko predávajú.

Ešte tak zistiť, kto bol ten Murgaš…

 

Vykradnutá literatúra:
Kalendárium, In: Spektrum STU, č. 6, roč. XI. (XLII.), s. 15-16.

Poznámka: Doplnené 5.5.2005 o 12:15 SEČ.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Rebríček slobody tlače je zmanipulovaný, tvrdia politici Smeru

Novinári sa na Slovensku stávajú škodnou, tvrdí mediálny analytik.


Už ste čítali?